Sen menom Ironman

Ľudia mi niekedy hovoria, že som blázon. Pýtajú sa ma, prečo to robím. Vravia, že by som nemal, inak sa mi niečo stane. Moja odpoveď je jednoduchá. Prečo? Prečo nie! Milujem šport a toto je môj spôsob ako tráviť život zmysluplne. Čo sa mi už len môže stať? Čo sa mi deje nie je nič iné ako život. Čo sa mi stane, keď ho nebudem žiť podľa seba? Opäť jednoduchá odpoveď: nič. Nechcem prežiť život nadarmo, prežiť ho v ničom. Robiť niečo čo milujete, nie je ani zďaleka nebezpečné. Čo je nebezpečné je premárniť život nesprávnymi myšlienkami a falošným strachom.

Pred niekoľkými rokmi som mal sen ,dokončiť závod Ironman. Bolo to v čase, kedy som už pravidelne behával a mal som za sebou niekoľko maratónov, polmaratónov a iných závodov. Ironman, to je ale úplne iná káva. Všetko sa to začalo jednoduchým rozhovorom medzi niekoľkými kamarátmi. Pár kamarátov-bežcov prešlo na triatlon a tvrdilo, že je to najlepší šport. Lepší ako beh, kombinujúci tri športy, pozostávajúci z komplexného tréningu. Obrovská zábava.

Závod Ironman je jedným z tzv. dlhých triatlonov, ktoré organizuje Svetová Triatlonová Organizácia. Počas Ironmana odplávate 2.4 míľ (3.86 kilometrov), odjazdíte na bicykli 112 míľ (180.25 km) a odbehnete maratón (26.22 míľ alebo 42.20 km), to všetko za sebou a bez prestávky. Všeobecne je dlhý triatlon považovaný za jeden z najnáročnejších jednodňových športových závodov na svete. Existuje mnoho ďalších závodov, ktoré maju rovnakú alebo podobnú vzdialenosť ale neorganizuje ich Svetová triatlonová organizácia. Najprestížnejšími z tejto skupiny sú napr. Challenge Roth alebo Norseman triatlon. Challenge Roth je okrem iného považovaný vďaka jedinečnej atmosfére za najkrajší dlhý triatlon na svete, ak by ste sa tak rozhodli aspoň raz v živote dlhý triatlon skúsiť, ten v Rothe sa javí ako ideálny. Presne takto som rozmýšľal, keď som sa v lete 2016 na Rotha 2017 prihlásil.

Moja cesta do Rothu

Moja cesta k dlhému triatlonu začala v roku 2011, kedy som si opäť po rokoch kúpil bicykel. Radšej lacnejší, iba aby som zistil, či ma to po tej dobe bude baviť. Bavilo a dnes mám bicykle štyri (zatiaľ), vrátane toho prvého z 2011. Začal som bicyklovať vo veľkom, ehm, ok, vo väčšom… Dnes obzvlášť v lete vyrážame na cyklo-dovolenky, cestujeme po regióne, spíme v stane, denne urazíme od sto do dvesto kilometrov; skvelý spôsob ako uniknúť každodennému hektickému životu.

V zime 2014 som začal plávať s trénerkou, moje plávanie v tej dobe totiž za veľa nestálo (2 kilometre som bol schopný zaplávať v najlepšom prípade za 48 minút). Po dvoch sezónach riadeného tréningu (vždy som s ňou plával 5-6 mesiacov, cez zimu a na jar) a tiež po ďalšom systematickom tréningu už bez nej, dokážem dnes zaplávať 2 kilometre pod 33 minút. Aj keď je to v triatlonovom svete stále iba priemer, ja som s pokrokom spokojný.

Napokon som sa rozhodol v lete 2015 absolvovať polovičného Ironmana, čo mal  byť môj vstup do sveta dlhého triatlonu. Vybral som si relatívne jednoduchú trať, Ironman 70.3 v Budapesti. Po šiestich mesiacoch tvrdého tréningu, ktorý začínal často už od šiestej hodiny rannej (áno, na takýto tréning musíte vstať už o piatej! Dobrovoľne!!), som trať, ktorá je presnou polovicou dlhého triatlonu, zdolal v čase 5 hodín, 24 minút a 10 sekúnd. Prvá skúsenosť ukázala, že dokončiť celého Ironmana môže byť realitou.

Deň D

Po troch absolvovaných polovičných Ironmanoch (závod nie je vždy oficiálnou Ironman značkou, ale nejako sa už v komunite triatlonistov zaužívalo, že ich tak voláme aj bez toho), som sa postavil na štart závodu Challenge Roth 2017, najúžasnejšieho závodu na svete (dokonca všeobecne obľúbenejšieho než Majstrovstvá sveta na Havaji). Je 9. júla 2017 a ja mám za sebou tvrdý tréning, ktorý začal v decembri 2016. Presne odvtedy je moja hlava naprogramovaná iba na jedno: dokončiť Rotha. V príprave som nazbieral 123 kilometrov vo vode, 1485 kilometrov na bicykli a 976 kilometrov v bežeckom. Trénoval som poctivo, teraz si to užijem! Ako som už povedal, Challenge Roth je povinnosťou každého triatlonistu. Obzvlášť fanúšikovia  počas cyklistickej, ale aj bežeckej časti sú úžasní. Jedným z vrcholov závodu je stúpanie na kopec Solar v mestečku Hilpolstein –  tu sa budete cítiť ako závodník na Tour de France. Fanúšikovia všade naokolo, najlepšia atmosféra.

Počas každého triatlonu skutočný boj začína až pri behu a pri dlhej vzdialenosti to nie je inak. Máte pred sebou 42 kilometrov prepletania nohami, ale aj premýšľania o všetkom možnom. Atmosféra v Rothe vám pomôže zdolať aj túto prekážku, obzvĺášť keď si s vami tlapne Chrissie Wellington, držiteľka svetového rekordu na dlhej vzdialenosti (v mojom roku 2017 štartovala v štafete). Cieľom bolo dokončiť tento neskutočný závod pod 12 hodín a s výsledným časom 11 hodín, 33 minút a 19 sekúnd som nemohol byť nespokojný.

Ľudské telo je mocný a úžasný nástroj. Nevyužívame ani zďaleka jeho plnú kapacitu. Nevieme si ani len predstaviť, čo všetko dokáže. Chcem objavovať potenciál môjho tela a jeho limity. Iba prekročením našich limitov sa posúvame vpred… V roku 2018 som sa podujal na niečo šialené: štartovať na dlhom triatlone iba týždeň po tom, čo dokončím polovičný Ironman závod. Či som to zvládol? A či som to prežil? Samozrejme, že áno! Veril som tomu, to bol hlavný trik. Pokiaľ veríte, aj nemožné sa stane skutočnosťou. Všetko je možné. „Polovičného“ som zvládol za 5 hodín a 22 minút a z 564 účastníkov som obsadil 219. miesto. Len tak pre úplnosť. „Dlhého“ som o sedem dní neskôr zvládol v čase 11 hodín a 6 minút, bolo z toho 11. miesto zo 60. súťažiacich. A čo ďalej? Napríklad sa neskutočne teším na Challenge Wanaka na Novom Zélande v roku 2019.

Ľudia sa ma často pýtajú, prečo. Moja odpoveď i naďalej ostáva: PREČO NIE?