Jedným z mojich bežeckých snov bolo odjakživa prebehnúť sa po kopcoch Škótska. Splnil sa mi hneď v prvý deň šesťdňového škótskeho výletu, a to v Edinburghu. Po prílete a ubytovaní nohy svrbeli a nám sa okamžite žiadalo vybehnúť a spoznať tak mesto z pohľadu bežca. Nakoľko sme boli ubytovaní asi kilometer od centra mesta, naše prvé (bežecké) kroky viedli práve opačným smerom. Vybehli sme popri ceste A900, ktorá v sebe kombinuje hneď niekoľko ulíc a smeruje k prístavu a moru. Po niekoľkých metroch sme minuli kostol Pilrig St. Paul’s Church of Scotland, aby sme po niekoľkých ďalších minútach dorazili k starému vojenskému cintorínu vojakov Commonwealthu, kde je okrem iného pochovaný aj známy škótsky minister, vojak a spisovateľ John Home.
Naďalej po hlavnej, zanedlho sme dorazili k moru, bohužiaľ z industriálnej strany prístavu, kde toho veľa k videniu nie je. Otočili sme to teda naspäť, offline mapy od seznamu totiž hlásili zeleň a hneď niekoľko parkov. Typickou škótskou (či skôr britskou?) uličkou sme sa dostali k parku Leith Links, kde sa slnilo a lenivo povaľovalo na tráve niekoľko Škótov – 20 stupňov je v Edinburghu zrejme vrchol leta. Bežali sme ďalej a onedlho sme dorazili k Lochend Parku, kde nájdete okrem malebného jazierka s vodným vtáctvom tiež pozostatky Lochendského hradu. Niekoľko mamičiek tu venčilo svoje ratolesti a nedokázali sme si nevšimnúť polštinu, ktorou rozprávali. Poliaci ostávajú i naďalej najpočetnejšou imigrantskou menšinou v Škótsku, v roku 2015 ich tu napočítali okolo 86 tisíc. Druhí Indovia a Íri značne zaostávajú, sčítanie z roku 2015 ich napočítalo po 16 tisíc.
Vrchol nášho výbehu mal ešte len prísť. Holyrood Park s najvyšším vrcholom Edinburghu Arthur’s Seat je niečo, čo si rozhodne nesmiete nechať újsť. Prekrásny prírodný komplex kombinujúci zeleň, škótske kopce, staré ruiny či romantický rybník. Rozhodol som sa, že na vrchol Arthur’s Seat vybehnem – začal som pri kaplnke sv. Antona, ktorá bola postavená v rannom 15. storočí. Vrchol kopca sa nachádza v nadmorskej výške 251 metrov nad morom, ja som vzdialenosť 800 metrov odbehol za ani nie 6 minút. Nebudem klamať, s troma naozaj kratučkými prestávkami. Odmenou za drinu bol naozaj krásny výhľad na mesto a okolie. Dole to z kopca, ako inak, šlo omnoho rýchlejšie. Niekoľko ďalších kilometrov a čakala zaslúžená sprcha.
Výbeh Edinburghom nám celkom trval takmer 3 hodiny (čistý bežecký čas 58 minút), počas ktorých sme videli množstvo zaujímavostí tohto krásneho mesta. Bez zbytočného stresu z masy ostatných turistov. Behať sa oplatí, pokiaľ plánujete návštevu Edinburghu, rozhodne si bežeckú výbavu nezabudnite pribaliť.