Pomoc pre Pariah Dog Koh Samui

Miška ma vyzdvihuje ráno o ôsmej, sadáme na skúter a derieme sa ulicami mestečka Lamai. Žije na ostrove Koh Samui 4 roky a asistovala dovolenkujúcim Slovákom s naozaj všeličím. Pokúše ťa pes? Zavolaj Miške. Zrazíš skútrom miestneho? Zavolaj Miške. Chceš tu stavať vily? V nemocnici ti musia vybrať slepák? Zubár, výlet, silná horúčka? Miška vie o všetkom, poradí, vybaví, pozná každého. Ona mi tiež dala tip na miestnu charitu pre môj thajský projekt – psiu záchrannú stanicu Pharia Dog Koh Samui v džungli, ktorú vedie Švajčiar Stefan Koenig. Po 10-minútovej jazde rannou horúčavou zabočíme do džungle, kde na nás čaká Stefan s obrovskou dodávkou. Presadáme a po krátkej jazde nehostinným a poriadne strmým terénom prichádzame k stanici uprostred hustej džungle.

V celej juhovýchodnej Ázii sa po uliciach potulujú státisíce divých psov, Thajsko a Koh Samui nie sú výnimkou. V budhistických krajinách psy splývajú s okolitým svetom a tak ich stretnete doslova všade. Premnožené, choré, zmrzačené, hladné. Väčšinou sú neškodné, iba málokedy dostanú chuť sa za vami rozbehnúť (keď ste napr. na bicykli a nepozdávate sa im, alebo keď sú v skupine), správanie menia hlavne po západe slnka.

Doma vo Švajčiarsku pracoval Stefan roky ako projektový manažér pre IBM. Osud a túžba po zmene a pomoci iným ho zaviali na Koh Samui, kde začínal v inom útulku. Svoju záchrannú stanicu postavil doslova na zelenej lúke, v džungli. Sám ju nepovažuje za útulok, chce byť niečo viac. Vďaka turistickému ruchu sa psy na Samui nemajú vôbec zle a preto chce Stefan pomáhať najmä tým, ktoré sa nedokážu zaradiť späť do okolitého života. Väčšina z jeho psov prišla do stanice ako úplné šteniatka a dnes by nevyšli cez hlavnú bránu, ani keby boli všetky dvere otvorené dokorán. Keď nás vidia prichádzať, šialene sa rozštekajú. Sú radi, že vidia ľudí, vysvetľuje Stefan.

Stefan býva v dome na kopci nad stanicou ale nemôže byť na „pľaci“ stále. Denný chod je závislý aj na pomoci dobrovoľníkov z celého sveta, bez ktorých by Stefan zrejme stanicu v chode neudržal. V čase mojej návštevy mu pomáhajú dve dobrovoľníčky, Britka Mara a Švajčiarka Alina. Prichádzajú každé ráno od pondelka do piatku a pracujú zadarmo. Mara samotná ma doma dva vlastné psy, ktoré nosí so sebou. Už si aj našla medzičasom prácu ale skončila a vrátila sa do útulku. Psy miluje a pomáha im, pretože ako sama tvrdí, sú milšie ako ľudia.

Ranná rutina začína okolo pol deviatej ráno, kedy psy nakŕmia a prezrú, vyčistia priestory, doplnia vodu a ošetria akútne stavy. Aktuálne sa starajú o 130 psov a aj najmenšia rana môže v tropickom podnebí predstavovať hotovú pohromu. Ak zvýši čas, hrajú sa. Stefanove psy potrebujú interakciu, kontakt s ľuďmi, predsa len sú to divoké psy a bez ľudí znova zdivejú. Keď nevidia 2-3 dni ľudí, začínajú si vytvárať vlastné pravidlá. To sa stáva vtedy, keď Stefan nemá dostatok dobrovoľníkov. Nikdy však žiadny z jeho psov nepohrýzol alebo nezaútočil na človeka. Keď sa strhne mela medzi nimi, Stefan ako vodca svorky skríkne, pribehne a psy od seba odtrhne. Počas nášho rozhovoru sa to stalo niekoľko krát, vraj sa vždy zopár psov spolčí voči jednému slabšiemu (zdá sa vám to povedomé)? Nedostatkom pohybu psy netrpia, rozdelené sú do viacerých výbehov, najdlhší má pritom veľkosť 4800 štvorcových metrov, ten najmenší 400. Až 90% z nich je zapísaných v evidenčnej knihe a má aj mená. Najdôležitejší pes pre Stefana je biely miešanec stredného vzrastu (všetky psy sú malého a stredného vzrastu), je to šéf stanice a neohrozený vládca. Stefanova pravá ruka.

Stanica je aktuálne bez veterinára, ktorý by operoval, amputoval atď. V minulosti bola veterinárkou (a spoluzakladateľkou) stanice Stefanova bývala priateľka, ktorá sa rozhodla odísť. Ďalší veterinári v minulosti pochádzali z radov dobrovoľníkov, napr. z Veľkej Británie alebo Hong Kongu. Jednoduchá operácia kostí stojí na súkromnej thajskej veterinárnej klinike okolo 40 tisíc Bahtov (1.000 EUR / 27.000 Kč). Stefan tiež spolupracuje s obrovskou celoštátnou organizáciou Soi Dog, sídliacou na neďalekom Phukete, ktorá mu z času na čas tiež poskytuje dobrovoľníkov a veterinárov. Keď nie je iná možnosť, naloží Stefan psa do auta, nalodí sa na trajekt a cestuje za operáciou na Phuket. Takáto cesta ho hravo vyjde na 6 tisíc Bhatov (160 EUR / 4.100 Kč) a tak musí pri komplikovaných a rizikových prípadoch rozmýšľať manažérsky a niekedy uprednostniť amputáciu. Stanica nie je pripravené na dlhodobé liečenie „postihnutých“, bohužiaľ.

Prvý kameň stanice bol položený zhruba pred dvoma rokmi (v r. 2016), kedy sa podarilo spraviť ploty a výbehy. Od apríla 2017 funguje klinka, ktorá má dve miestnosti: ošetrovňu a operačný sál. Ďalej sa na klinike nachádza 10 uzavretých kotercov pre aktuálne liečené psy, ktoré musia ostať mimo ostatných. Ďalším dôležitým krokom je pre Stefana „zoficiálnenie“ stanice, všetky súčasné aktivity totiž dnes vykonáva neoficiálne. Transformácia do nadácie by Stefana, ktorý stanicu prevádzkuje na prenajatom priestore, stála okolo 2 miliónov Bahtov (53.000 EUR / 1.375.000 Kč). Ak by aj prostriedky našiel, musel by podstúpiť zdĺhavý a komplikovaný proces v krajine, kde korupcia v štátnej správe prekvitá. Proces obvykle trvá 3-4 roky, ale napr. na inom ostrove a v prípade iného útulku trvá už sedem. Stefan by preto rád stanicu pretransformoval na súkromnú kliniku a peniaze získané z liečby súkromných psov by mohol použiť pre svojich „tulákov“. Bol by to na Thajsko unikátny koncept, v krajine vraj nič podobné zatiaľ neexistuje. Aj lieky by stáli menej a dali sa ľahšie zohnať, dnes ich Stefan zháňa kade-tade po známych a prepláca niekedy aj 6-násobne.

Zatiaľ čo pokračujeme v rozhovore, z vedľajšej palmy zletí kokosový orech, riadna rana! Nikdy nestoj pod kokosovníkom; počuli ste už o teórii kokosového orechu a že zabije ročne 10-násobne viac ľudí (natoľko hlúpych si pod palmu ľahnúť) ako žralok? Aj keby to bolo rovnaké percento, počuli ste ale médiá niekedy písať o krvilačných kokosových orechoch? A o žralokoch?

Okrem vlastných zdrojov získava Stefan finančné prostriedky najmä prostredníctvom zbierok cez Facebook, prípadne organizovaním vlastných akcií. Psíka sa dá zasponzorovať aj na diaľku, mesačné sponzorství stojí okolo 25 EUR. Lokálna adopcia je bezplatná, pes je sterilizovaný/vykastrovaný, plne zaočkovaný, odčervený a odblšený. Medzinárodná adopcia je rovnako možná a budúceho majiteľa vyjde na 500-800 EUR, v závislosti od cieľovej krajiny, veľkosti psa a cenníka leteckej spoločnosti. Vždy sa čaká na ochotného človeka, ktorý by psíka prepravil do cieľovej krajiny po tom, čo sa vybavia všetky povolenia. Jeden budúci „Kanaďan“ takto čaká už mesiace. Veľa Kanaďanov na Samui dovolenkovať nechodí. Nakoľko Stefan pôsobí nezávisle, podporu od štátu nemôže očakávať. Úradníci na neho pozerajú ako na šialenca, nezarába. Na druhej strane, čiastočne presúva akútny problém ostrova z ulíc, čo štátu vyhovuje. Odhaduje sa totiž, že na ostrove žije okolo 15-20 tisíc túlavých psov. Keď sa premnoženie stáva kritickým, dorazí Soi Dog a hromadne sterilizuje. Naposledy strávili na ostrove osem mesiacov, počas ktorých sterilizovali okolo 8.500 psov. Populácia šteniatok poklesla. Miestni Thajci používajú túlavé psy ako strážcov – kŕmia ich a tak psy ochraňujú ich majetok. Často chudobní obyvatelia však pochopiteľne psy oficiálne vlastniť nechcú, aby predišli zbytočným finančným nákladom, aké predstavuje napr. kastrácia, očkovania atď. Väčší problém ale predstavujú dlhodobí turisti, ktorí na ostrove trávia mesiace, niekedy až roky. Keď pricestujú, začnú psa kŕmiť, nezaplatia za sterilizáciu (jedna vyjde na približne 3.000 Bhatov, čo je cca 80 EUR / 2.000 Kč), ale pri svojom odchode zanechajú s ubytovaním aj psa, ktorý si už na prostredie zvykol. Noví nájomca či rezortní manažéri nemajú pre zaužívané zvyky zvieraťa veľké pochopenie a často psy odháňajú. Keď sa tieto vrátia, často použijú násilie alebo psa otrávia (jedom na potkany schovaným v mäse – stalo sa aj hneď po mojej návšteve psovi jednej z dobrovoľníčok). Podľa Stefana nie je Samui vďaka prekvitajúcemu turizmu chudobným ostrovom a túlavý pes tu v odpadkoch nájde všetko, čo pre život potrebuje. Nie je ho teda vôbec potrebné kŕmiť, a keby sa peniaze na žrádlo použili napríklad na očkovanie (jedna vakcína stojí okolo 110 Bhatov, čo je cca 3 EUR / 75 Kč), problém by bol menší.

AKO VIEŠ POMÔCŤ AJ TY a na čo budú použité tvoje peniaze

Pomôcť sa dá dvoma spôsobmi, jednoduchšia a pohodlnejšia forma je finančný príspevok, ktorý bude použitý na denný režim stanice (jedlo, ošetrovanie, vakcinácie atď.). Ďalej je možné sponzorovať konkrétneho psíka, v takom prípade pôjdu peniaze na jeho mesačnú réžiu.

Najideálnejším spôsobom je platba cez Facebook stránky stanice:

Klikni na „Donate“, ďalej na „Continue“, zadaj sumu. Pozor, jedná sa o platbu cez Paypal a teda musíš byť na Paypal zaregistrovaný. Pokiaľ nie si, stanica má otvorený bankový účet vo Švajčiarsku alebo ma kontaktuj a na platbe sa dohodneme iným kanálom.

Konkrétneho psíka môžeš sponzorovať cez web stanice:

https://www.pariahdogsamui.com/adoption-sponsoring/

Druhou možnosťou pomoci je osobná návšteva. Ak sa chystáš na Samui užiť si slnko a more, môžeš obetovať pár hodín a so psíkmi sa prísť len tak pohrať, alebo tiež pomôcť pri každodennom režime. Pre viac info o tejto možnosti kontaktuj prosím priamo stanicu cez ich Facebook.

V neposlednom rade, uvítame tvoju pomoc aj jednoduchým ZDIEĽANÍM tohto článku do svojej sociálnej siete (Facebook, Linked In, Twitter, a ďalšie relevantné). SPOLU ZNAMENÁME ZMENU!

Poznámka: Prosím dajte mi vedieť, pokiaľ sa rozhodnete stanicu finančne podporiť. Uvediem vás medzi darcov v sekcii „Pomohli a prispeli“ (je možnosť byť uvedený tiež ako anonym).

***

V poslednej dobe sa niekto snažil niekoľko krát do stanice vlámať, čo iba svedčí o zlomyseľnosti a úbohosti zlých ľudí, ktorí sa neštítia ničoho. Stefanova psia stanica je oázou pre 130 psov, ktorí mali veľké šťastie. To je však vrtkavé; čo s nimi bude, keby stanica nemohla ďalej fungovať, si radšej ani nechcem predstaviť. Skúsme namiesto toho svetu ukázať, že nám nie sú ľahostajné osudy týchto úbohých zvierat. Prejavíš tak úctu a podporu človeku, ktorý do toho čo robí, vložil a obetoval kus seba: pohodlnú korporátnu kariéru, peniaze, čas ale hlavne lásku a svoje srdce. Ako sám vraví: dal sľub, a ten sa predsa musí dodržať.

Áno, v dnešnej dobe ešte stále existujú ľudia, pre ktorých je sľub posvätný. Ach, ako blažene to znie pre niekoho, kto pochádza zo Slovenska…

***

UPDATE 04. október 2018: nakoniec som za Pariah Dog Koh Samui nabehal 89 kilometrov, ďalšie som pridal na bicykli a v mori. Sumár sa zastavil na 160, 49 KM a toľko amerických dolárov som Pariah Dog poslal na účet. 

Pozri tiež: Video from the dog rescue center Pariah Dog Koh Samui

Stefanov inšpiratívny príbeh nájdeš tu.