Martin Pospíchal patril v práci vždy k pozitívnym a veselým zamestnancom. Kedykoľvek som ho stretol, nezabudol zavtipkovať, nič nebolo problémom. Skrátka správny týpek. Vedel som o ňom, že má rád expedičné cestovanie a hory. Spomínam si, ako som dychtivo hltal každé jeho slovo, keď rozprával o svojom výlete do Grónska. V neustálom napätí, s ľadovými medveďmi v pätách, vyzbrojený iba puškou ale hlavne silnou dávkou odvahy. Inokedy som ho zase stretol vo výťahu po víkende, v pondelok, evidentne nevyspatého. Bol so synom na predĺženom víkende v Tatrách, len tak si poloziť po kopcoch a skalách. V piatok nočným autovlakom tam, v nedeľu späť. Skutočný dobrodruh. Navyše, vždy s originálnym nápadom po ruke. Keď sa kolegyňa sťahovala na druhý koniec sveta, daroval jej na pamiatku kameň z rodnej Prahy.
Prišiel za mnou v júni 2018 a v rukách držal výpoveď. Rozpovedal mi príbeh. O vášni, sne, odhodlaní a pomoci iným, ale aj o nešťastí a osobnom motíve, ktorý ho k zmene viedol. Príbeh tak silný, že môj #projekt12mesiacov pri ňom pôsobí iba ako dlhšia dovolenka (navyše, tak ho ja sám stále vnímam:)). A možno prišiel tiež po podporu a utvrdiť sa, že robí správny krok. Martinove plány mi vyrazili dych, prebehla mnou silná dávka nadšenia, zimomriavky nekončili. Ako vyštudovaný psychológ sa už niekoľko rokov popri práci v korporácii venoval onkologickým pacientom, teraz sa rozhodol toto poslanie nasledovať naplno. Korporácia a pomoc spoločnosti full-time, dve veci, ktoré nemôžete robiť naplno. Musíte sa rozhodnúť, buď jedno, alebo druhé. Martin sa rozhodol a po desiatich rokoch opustil komfortnú zónu, pohodlie, dobrú mzdu, to všetko aby sa naplno venoval tomu, čo mu dáva naozaj zmysel. Aby nezištne pomáhal tým, ktorí to najviac potrebujú. Vo chvíľach, ktoré sú pre nich tými najťažšími skúškami života.
Než som odcestoval z Prahy, mal som možnosť vidieť jednu Martinovu prednášku. Humor, s akým odľahčuje serióznu tému rakoviny, bez toho aby stratila na vážnosti, je jedinečný. Hovoril záživne a zaujímavo, presne preto sú jeho prednášky naozaj inšpirujúce a obohacujúce. Práve Martin ma spojil s Belliskami, pre ktoré som behal začiatkom septembra.
Martin sám často hovorí, že k životnej zmene ako je tá jeho, je treba určitej prípravy, trochu toho šťastia a asi aj odvahy. Odvahy spraviť krok z komfortnej zóny. Projekt „MysliProtiRakovině“, ktorý spustil, má za prvé dva mesiace svojho života veľký ohlas. Na prednášky už prišli stovky ľudí. Pre Martina je najväčšou odmenou a skutočne naplňujúcim pocitom počuť od ľudí v ťaživej situácii, že jeho činnosť im pomáha zvládnuť to najnáročnejšie obdobie ich života.
Martin často dostáva otázku, prečo sa vlastne pre zmenu rozhodol. Prečo išiel do obrovského rizika. Jeho odpoveď býva jednoduchá: pretože to, čo robí, mu dáva zmysel a pretože si tým plní svoj sen. Môže to znieť ako obohratá pesnička, ale tak to je. Nie je to až také zložité: máte sen, dáte do toho energiu, prekonáte pár prekážok a ono to nakoniec nejako ide.
Martin vie, že to nebude vždy iba ľahké a ideálne. Sám ale záverom dodáva: stálo by to za to, keby to bolo iba ľahké? Liezol by niekto na Everest, keby to bolo jednoduché? Asi nie. Martin sám drží palce všetkým, ktorí si chcú plniť svoje sny!
Prišiel za mnou v júni 2018 a vyrazil mi dych. Dnes nezištne pomáha tým, ktorí to najviac potrebujú. V najťažších chvíľach ich života. Robí to úžasne.
Svet potrebuje viacej Martinov!