Endomondo: Maratón v Soule 2019

V Soule hrozilo, že sa scenár zo Singapuru bude opakovať. Po Japonskej zime som sem dorazil jemne prechladnutý, moje telo 4 dni bojovalo medzi zdravím a prechladnutím, nie a nie sa rozhodnúť. Ráno v čase závodu som sa zobudil a necítil sa vôbec fit. Kašeľ, hlieny, nos… nič viac, ale rozhodne nie ideálne, keď sa chystáš na štart maratónu. No ale necestuješ do Soulu na to, aby si sa dopredu vzdal, že áno.

Ráno o ôsmej som sa postavil teda na štart a po tom, čo som si rozmrazil všetky končatiny – boli dva stupne – som sa rozbehol, s cieľom dokončiť a aspoň nedopadnúť ako v tom Singáči (čiže niekde pod 4 hodiny). Chcel som to rozbehnúť „napohodu“, niekde okolo 5 min. na kilák, tepy hlboko pod 140 BPM. K môjmu prekvapeniu sa bežalo v pohode, nielen prvých 5, 10, 15, 20 ale aj potom. Normálne že jeden z tých maratónov bez žiadnej krízy!

Vďaka „skvelým“ kórejským organizátorom som sa ocitol v poslednom koridore E (hlavne, že som posielal diplomy výsledkov, aby ma mohli zaradiť podľa výkonnosti), predbehol som tak na stovky, možno na jeden-dva tisíc ľudí, miestami to bolo otravné. Áno, je to v prvom rade o radosti z behu a maratónu, ale priznajme si, keď ide výkonnosť hore, kto by nechcel dopadnúť čo najlepšie aj vo výsledkovej listine, no nie?

Finišoval som niekoľko krát na Olympijskom štadióne v Mníchove (polmaratón, maratón) a dnes som do zbierky pridal ďalší – štadión, ktorý si pamätá letné olympijské hry z roku 1988. Bol to úžasný pocit. A aj preto, že som nakoniec aj v tomto stave dokázal pretnúť cieľ za 3 hodiny, 20 minút a 57 sekúnd (neoficiálny čas na mojich hodinkách), čo je môj druhý najlepší maratón z 18, ktoré som doposiaľ bežal.

Dnes to skrátka vyšlo! 🙂

[endomondowp type=’workout‘ workout_id=’1284324946′ ]