Na Guame som skončil ako najlepší Slovák, najlepší „Čechoslovák“, najlepší Európan a najlepší bradáč! Ale teraz vážne, áno, presne preto, že som bol pre dané kategórie jediný, haha. Ale aj tak som s 34. miestom celkovo (z 835) a 28. medzi mužmi spokojný. A to i napriek tomu, že:
Čas 1:38:20 je ďaleko za osobákom – ale to v týchto končinách vždy, nečakaj tu osobáky, si rád, že dobehneš,
som nespal ani minútu (štart bol o 4 ráno),
pred pretekom spŕchlo, čo je vždy fajn doma, ale tu je to pre beh peklo – vzduch je presýtený a ešte vlhší než obvykle. Pocitová teplota 31 stupňov o 4 ráno tiež nepomôže. Rozcvička jeden kilák a už zo mňa tečie,
trať je nečakane vlnitá, čo sa prejavilo hlavne v závere,
v úvode to napálim, ale tu to funguje úplne inak ako doma. Para došla. Ale došla by aj tak.
Ale inak miestni občania USA vedia ako fandiť! Respect! A tá kúpačka v oceáne po prevzatí medaile, pri východe slnka, to len tak niekde nezažiješ!
Pre mňa to boli posledné charitatívne kilometre na východe, ale aktuálny projekt pre filipínsku charitu a moja cesta svetom ešte nekončia:
https://runeller.sk/2019/…/14/pomoc-pre-misionarov-biednych/
A teraz už rýchlo domov na Prague Marathon.[endomondowp type=’workout‘ workout_id=’1300652038′ ]