Pražský maratón 2019, zima (štyri stupne), a teda ideálne podmienky na to, niečo dokázať. V mojom podaní až do polovice v naozaj krásnom čase – rozbehnuté som to mal na nejakých 3:08. Zhruba na 22. kilometri som však odišiel. V športovom slangu, „prevaril som tempo“. Ďalších pár kilometrov bolo tak strašne mentálne náročných, že si ani nespomínam, kedy naposledy som sa práve na Pražskom maratóne tak trápil. Nevyzeralo to dobre. Na 30-tom sa stal malý zázrak a ja som sa vrátil „do hry“, nedokázal som sa však už rozbehnúť na predchádzajúce skvelé tempo. Napokon som ale odvrátil blamáž a finišoval síce ďaleko za možnosťami dnešného závodu a za možnosťami svojimi, ale predsa len… čas 3 hodiny, 20 minút a 42 sekúnd je o 13 sekúnd lepší, ako pred šiestimi týždňami v Soule a vlastne je to môj nový druhý najlepší výkon. Vzhľadom na sled udalostí po 21. kilometri som zaňho naozaj rád.
[endomondowp type=’workout‘ workout_id=’1313772915′]