Matej skončil po návrate z Vietnamu v karanténe. Opísal, čo vás čaká na hranici

(Publikované 16. marca 2020)

Postup na hranici ho prekvapil.

Matej Šemšej z Bratislavy dovolenkoval na juhu Vietnamu, v provinčnom prímorskom meste Vung Tau. Keď sa na Slovensku začala ohľadom koronavírusu zhoršovať situácia a vláda pristúpila k prísnym opatreniam, začal zvažovať, či si pobyt predĺži alebo pôjde domov. Vo Vietname nič nenasvedčovalo tomu, že by sa situácia mala zhoršiť, všetko bolo pod kontrolou.

„Nakoniec som sa rozhodol vrátiť skôr, aj z dôvodu, že sa začali množiť správy o možnom rušení letov, uzatváraní letísk. Letieť som mal cez katarskú Dohu do Viedne. Na spiatočnú cestu som vyrazil v sobotu 14. marca na obed,“ opísal nám.

Na saigonské letisko sa dopravil dodávkou, v ktorej prežil dvojhodinovú šialenú jazdu. Už na letisku si uvedomil, že jeho rozhodnutie ísť domov bolo správne. Vo Vietname taktiež prijali rôzne opatrenia – turisti už mali zakázaný vstup do krajiny, každý na ulici musí nosiť povinne rúško. „Ľudia v lietadle boli disciplinovaní. Asi 80 percent z nich malo na tvárach rúška či masky,“ tvrdí Matej.

Slabá kontrola

Po ôsmich hodinách letu pristál v Dohe, kde to už ale bolo horšie. Letisko bolo preplnené, tentoraz sa našlo veľmi málo ľudí, ktorí by si niečím chránili tvár. „V duchu som sa modlil, aby niekto v plnom lietadle nemal teplotu, inak skončíme vo Viedni v karanténe všetci. Let plný, ale príjemný, rovnako ako pristátie vo Viedni,“ napísal nám.

Po pristátí vo Viedni musel každý vyplniť vstupný formulár. „Prekvapilo ma, že bol len taký základný. Už detailnejší ho mali aj Vietnamci, ktorí sa pýtali na prekonané choroby za posledné dva týždne, navštívené miesta atď. Vo Viedni sa nič také nepýtali,“ dodal.

Následne prešiel klasicky pasovou kontrolou. Nečakalo ho žiadne meranie teploty či kontrola batožiny. Z Vietnamu si totiž priniesol 800 rúšok, ktoré tam boli stále ľahko dostupné. „Rúška darujem primárne lekárom, sestrám a zdravotníkom. Už som v kontakte s niekoľkými zariadeniami a riešime, ako to sprocesovať tak, aby boli dodržané všetky hygienické postupy,“ dodal Matej.

Ako sa dostať na hranice?

Z letiska šiel Matej vlakom. Foto: Archív: Matej Šemšej

„Na letisku som nasadol na vlak do poslednej pohraničnej dediny Wolfstahl (prechod Berg), ktorý stál 10,50 EUR. O 45 minút neskôr som už šliapal s batohom na chrbte dedinou. Päť kilometrov na hranicu sme šliapali traja, v dostatočných odstupoch, inak to bol vlak duchov. Krásna slnečná ranná prechádzka pohraničím, na rozdiel od čias socializmu opačným smerom,“ opísal cestu domov.

Na hranici napočítal päť policajtov. Jeden z nich mu pozrel do pasu a s pokynom, že je to v poriadku, ho pustil domov. „Po Viedni moje druhé sklamanie. Opäť žiadne meranie teploty (ako sľuboval premiér v televízii), žiadne poučenie o karanténe. No aspoň mali rúška,“ prekvapil Matej.

Čo ďalej?

Na Mateja čakal za hranicou jeho otec s rúškom na tvári. Doviezol mu jeho auto. Vyložil si z neho bicykel, na ktorom sa odviezol domov. Dodržali tiež dostatočný odstup. Otec mu tiež pripravil byt aj so zásobou potravín, aby zvládol 14-dňovú karanténu.

„Moja cesta prebehla i napriek obavám hladko, no v jej čase sa začali šíriť prvé prípady Slovákov, ktorí uviazli napríklad v Maroku (to úplne zablokovalo prílety a odlety, nemajú sa ako dostať domov), začalo sa rušiť mnoho letov z rôznych kútov Európy a sveta. Začali sa tiež šíriť zákulisné informácie o skorom uzavretí ďalších letísk, pomaly sa rozbieha úplná izolácia krajín. Preto držím i naďalej palce všetkým, ktorí majú namierené domov,“ odkazuje Matej.

www.tvnoviny.sk:  https://www.tvnoviny.sk/koronavirus/1992169_matej-skoncil-po-navrate-z-vietnamu-v-karantene-opisal-co-vas-caka-na-hranici