Viete o tom, že riešime úplné hlúposti? Väčšinu nášho času a každý deň. Máme neskutočné šťastie a namiesto toho, aby sme boli vďační, sme schopní nadávať a rozčuľovať sa nad nepodstatnými vecami. Desiateho apríla 2019 som v Manile (Filipíny) navštívil misiu katolíckej cirkvi „Misionári biednych“ (Missionaries of the Poor), ktorá v jednej z manilských chudobných štvrtí pomáha najbiednejším z biednych. V trojposchodovej budove sa (na dvoch funkčných poschodiach) personál misie stará o starých opustených a chorých mužov a (prevažne) mentálne postihnuté deti. O misii som sa dozvedel na odporúčanie známej, napokon ako o všetkých ostatných projektoch, pre ktoré som počas svojej doterajšej cesty svetom behal.
Spolu s kamarátkou Markétou sedíme v taxíku, ktorý si po hodinovej jazde upchatými ulicami hlavného mesta Filipín razí cestu do jednej z jeho chudobných štvrtí. Vystupujeme a okamžite z každej strany počujeme pokriky ako „hej, braček“ (hey, brother), „pani, pani“ (ma’m, ma’m) alebo „nazdar kamoš, ako to ide“ (hey man, how are you doin‘). Ocitáme sa vo štvrti, ktorú po zotmení navštíviť asi nechceš, obzvlášť keď si turista. Neďaleko nás postávajú miestni, ktorým je jasné, prečo sme prišli, okamžite nás nasmerujú na obrovský plot, nad ktorým sa týči tabuľa s názvom misie. Za ním sa nachádza priestranný dvor a budova, ktorá je cieľom našej návštevy. Vstupujeme a po úvodných zvedavých pohľadoch a inštrukciách sa stretávame s bratom Anthonym, urasteným a vysmiatym misionárom z Ugandy, s ktorým som predtým komunikoval cez e-maily. Usadíme sa a Anthony spolu s dobrovoľníčkou a sociálnou pracovníčkou Mary Joy („MJ“) začnú rozprávať príbeh misie.
„Misionárov biednych“ založil v roku 1981 na Jamajke pastor Cirkvi sv. Tomáša Akvinského, otec Richard Ho Lung. Jedným z hlavných cieľov bolo budovanie a podpora rodinného a komunitného spolunažívania medzi chudobnými a znevýhodnenými obyvateľmi. Manilská misia je jednou z dvanástich na svete. Hlavná misia sa nachádza na Jamajke (Kingstown), ďalšie potom na Haiti, v Indii, (v každej krajine po dve), v Keni, na Filipínach (celkom tri), v Ugande, v Indonézii a vo Východnom Timore. Celkovo v nich slúži zhruba 550 bratov. Pripravuje sa tiež nová misia na Trinidade a Tobago.
Misia v Manile začala svoje pôsobenie v roku 2011. Celkom na nej pôsobí cez dvadsať dobrovoľníkov (sociálni pracovníci, zdravotné sestry, učitelia atď.) a niekoľko bratov. Práve Anthony misii šéfuje, v komunite misionárov pôsobí už od roku 2001 a pred Filipínami pôsobil na Jamajke či Haiti. Aktuálne končí svoj druhý rok v Manile. Ostane, dokým ho cirkev nepošle inam. „MJ“ na misii pôsobí ako sociálna pracovníčka. Bez štvorročného kurzu sociálnej práce by nemohla na Filipínach dobrovoľnú sociálnu prácu vykonávať. Študovať musia aj učitelia či zdravotné sestry. „MJ“ si misiu nevybrala, bola na ňu pridelená cez dobrovoľnícky program, ktorého sa účastní.
Misia sa dnes stará o 18 detí a 21 starých mužov. Spomedzi detí je 5 dievčat a iba 2 deti sa vedia hýbať bez cudzej pomoci. Väčšina z nich je postihnutá mentálne, niekoľko detí fyzicky. Do misie sa väčšinou dostanú na základe upozornenia a odporúčania z nemocnice, kam sa dostali priamo z ulice. Niektoré deti prišli priamo z ulice, iné z podobného sirotinca, ktorý má iné podmienky prijatia – na Filipínach existujú napríklad sirotince pre najmenšie deti do troch rokov a keď dieťa dovŕši daný vek, musí sirotinec opustiť. Naša misia sa síce primárne stará o deti do veku osem rokov, no v podstate vek nerozlišuje – nakoľko na Filipínach neexistujú sirotince pre stredný vek (dospievajúcich). My napríklad tiež stretneme postihnutého chlapca, ktorý ma 26 rokov, jeho mentálny vek však dosahuje vek niekoľkoročného malého dieťaťa.
Každý deň medzi deviatou a jedenástou hodinou, a následne medzi druhou a treťou popoludní, prebieha na druhom poschodí vyučovanie v špeciálnej učebni. Deti kreslia a aj my si odnášame obrázky, ktoré nám darovali. Okrem toho deti dva krát do týždňa (vždy po jednej hodine) absolvujú špeciálnu terapiu v externom zariadení, keďže podmienky misie na takúto činnosť nie sú prispôsobené. Nakoľko misia spadá pod cirkev, súčasťou života jej obyvateľov sú aj duchovné činnosti. Každú nedeľu sa koná omša a deti sa tiež každý deň modlia, čo už vraj zvládajú samé a bez pomoci bratov.
Väčšina z počtu 21 starčekov bola nájdená na ulici. Žili pod mostami, na miestach s hrozivými životnými podmienkami, svojou rodinou opustení a fyzicky, ale aj psychicky zanedbaní. Niektorí si svoju rodinu už ani nepamätajú, život im často zachránili sociálni pracovníci v teréne alebo v nemocnici, ktorí ich odporučili misii. Poniektorí sa už nevládzu hýbať, iní sa doliečujú z mŕtvice. Nemajú kam inam ísť a pracovať už nedokážu. Sú tak plne odkázaní na pomoc druhých. Stretáme tu slepých, bezvládnych, ale aj starčeka, ktorý komunikuje v základnej angličtine a ešte vládze vyrábať dekoračné dečky a rohožky. Diskutujeme a on má na tvári úsmev.
Aktivity misie sa neobmedzujú iba na ubytovaných. Misia pravidelne podporuje obyvateľov okolitej štvrte. Každú sobotu a nedeľu rozdávajú bratia jedlo stovkám detí žijúcim na ulici, rodinám v núdzi rozdávajú balíky so základnými potrebami. I keď filipínska vláda podobné zariadenia v krajine finančne nedotuje, je schopná zaistiť iné výhody a programy, o ktoré sa môže misia uchádzať (ako napr. bezplatné ošetrenie najmä pre starších v nemocnici). Misia by nedokázala existovať bez pomoci súkromných osôb. Niekto prispeje finančne, iný prinesie použité oblečenie, ďalší nakúpi potraviny. Veľká časť pomoci prichádza zo zahraničia, nezvyčajné nie sú ani stáže či dobrovoľnícke pobyty.
Neuveriteľná pokora a láska vyžaruje z ľudí, ktorí sa každodenne starajú o tých, ktorých opustili vlastné rodiny alebo ostali na svete sami. Títo ľudia, ktorí svoj život zasvätili pomoci iným, sú skutoční hrdinovia tohto sveta. Pomáhajú nezištne a z hĺbky vlastného srdca. Nebola to jednoduchá návšteva, v okamihoch ako je tento si človek uvedomí, aké má v živote šťastie a čo naozaj má.
Ak sa chceš zapojiť aj ty a pomôcť najbiednejším z biednych, sú dve možnosti ako to spraviť:
1.) poslať ľubovoľný príspevok na globálne konto charity, viac info nájdeš na stránkach https://missionariesofthepoor.org/mop-donations/ a https://missionariesofthepoor.org/
2.) ako už obvykle, poslať ľubovoľný príspevok na moje bankové účty v Českej republike alebo na Slovensku, touto cestou tvoje peniaze doputujú priamo na misiu v Manile:
ČR: 3462781001/5500
SR: SK1083605207004206532449
Za každú, čo i len najmenšiu pomoc zo srdca ĎAKUJEM! Každá pomoc sa počíta, každá pomoc môže zmeniť svet.