Kedy všetko začalo

Dvadsiaty druhý apríl 2017 mal byť dňom, ktorý navždy zmení môj život. Jeden z tých dní, kedy stretneš svoj osud. Okamih, kedy sa čas zastaví a vesmír je iba tvoj. Kedy ty si celý vesmír. Stretneš osud, alebo aspoň jeho podstatnú časť.

Mal to byť deň s významným vplyvom na to, aký sled udalosti nabrali. Dnes viem, že osud nemal výraz modrookého anjela, ktorého som v tú noc pobozkal po prvý krát, ako som si pôvodne myslel. Ona nebola môj osud a všetko to bolo komplikovanejšie, ako len jeden sexy zadok a ten najkrajší úsmev, aký som si len vedel predstaviť. Ale bola tam. Bola súčasťou príbehu a dala príbehu rozhodujúci smer. Bola kľúčom k bráne, ktorú odomknúť mali bolesť a zlomené srdce. Navždy bude neoddeliteľnou súčasťou príbehu…

… a tu som dnes. Niekedy si predstavujem, čo by sa stalo, keby sa všetko ubralo iným smerom. Keby som v tú noc nešiel na ten večierok. Keby v tú noc nepadol žiaden bozk. Alebo keby bozkov bolo omnoho viac, než len počas následných troch mesiacov snenia. A keby bolo omnoho viac všetkého… V živote sa ale nič neuberá „iným smerom“, nikdy. Život nepočíta s “niekedy” a “čo ak”. Každý okamih sa deje presne tak, ako sa má a z nejakého dôvodu. A okamih, kedy som 22. apríla 2017 pobozkal modrookého anjela, ten okamih mal byť jeden z najdôležitejších v mojom živote. Okamih začiatku jednej zmeny. Rozprávka, ktorej úvod mala vydláždiť bolesť, a ktorej koniec má lemovať happy-end. A všetko, čo sa udeje uprostred je čistý život.

Tá noc bola medzníkom, ktorý ma doviedol až k príbehu, ktorý vám už nejakú chvíľu rozprávam…