Moje prvé CéDéčko (Guns N‘ Roses v Prahe)

Pamätáte si na svoje prvé CéDéčko? Ja úplne presne. Tesne po „socíku“ na Slovensko dorazili šmelinárske trhy, volali sme ich „burza“. Najčastejšie sa konali v nedeľu. „Čo robíš v nedeľu dopoludnia?“. „Idem na burzu“. Nejedna otázka končila práve touto odpoveďou.

Najznámejšia bratislavská burza bola „na Interi“, tá petržalská zase „u koničkárov“, čo odjakživa bola a ešte aj dnes je petržalská dostihová dráha. Dostali ste tam kúpiť naozaj všetko, značka: šmelina za skvelú cenu. Myslím, že práve touto cestou sa do krajín niekdajšieho sovietskeho bloku dostali v 90. rokoch preslávené šuštiakové teplákové súpravy či rôzna elektronika otáznej kvality.

Úplne v rannom poprevratovom období sme jednu mini-burzu mali ale aj cez ulicu na Topoľčianskej, hneď oproti kofole a pekárni. Neskôr z toho priestoru spravili parkovisko. Práve tam mi otec kúpil úplne prvé CéDéčko v živote. Bolo iba moje, čo na tom, že som si ho ako 8-ročný fagan nemal na čom ani pustiť. Názov skupiny mi hovoril málo, o hudobnom štýle som nemal ani páru. Najbližšie bol v mojich očiach možno taký Peter Nagy alebo Elán. Bol to modrý album Use Your Illusion II. od rockerov z Guns N‘ Roses. To, čo si dnes každý dohľadá na gúgli v priebehu troch sekúnd som vtedy nemohol ani len tušiť – a síce, že album vyšiel spolu so svojou žltou dvojičkou Use Your Illusion I. dňa 17 septembra 1991 ako už štvrtý štúdiový album skupiny z Los Angeles.

Nebola iná možnosť, hrdosť a zážitok z vlastníctva prvého CD-nosiča ma zaškatuľkovala ako „Gansáka“. Úplne si pamätám, ako sme boli v lete 1993 na dovolenke v Chorvátsku a dedko mne a bratrancovi kúpil v meste Rijeka hudobné tričká – ja som zvolil Guns, bratranec Nirvanu. Vtedy to ani nešlo inak, Freddie bol tesne po  smrti a z nás sa stávali rockeri. Bolo nutné sa rozhodnúť. Moje srdce bilo pre Guns.

A pre Guns dobilo niekedy po polovici 90. rokov. Koniec je súčasťou každého začiatku, najmä keď dospievate a hlavou sa vám honí milión vecí. Po nevýraznom albume „The Spaghetti Incident?“ sa začala rozpadať kapela a s ňou aj môj záujem o ňu. Na niekoľko dekád sa takmer vyparil, ostali iba príjemné spomienky za občasného zvuku rádia.

Epilóg – 18. jún 2022

Nebol som si úplne istý, čo od živého vystúpenia týchto velikánov môjho detstva očakávať. Čakal som všetko a zároveň nič. V skutočnosti, aj keby som očakával najviac, stále by to bolo málo. To čo predviedla skupina v sobotu 18. júna v pražskom tri a pol hodinovom sparne sa slovami opísať nedá. Stretnutie s hrdinami ranných dní, tu, takmer na dosah rúk. Dokonalý zážitok. Cesta v čase. Show najväčšej kvality. A ešte omnoho viac. Axelové trojhodinové pobehovanie po javisku, Slashove gitarové sóla, Duffova chladnokrvnosť. Ešte teraz toho mrazí po tele a vždy bude. Jednoducho dokonalé.

Pamätáte si na svoje prvé CéDéčko? Ja úplne presne. A odteraz si budem rovnako presne pamätať aj na deň, kedy som sa so svojimi detskými hudobnými hrdinami stretol naživo. Trvalo nám to iba tridsať rokov. Ale stále som to bol ja, stále to boli oni. A tak to skrátka bolo.