Maratón v Porte – úžasný beh po pláži

Maratón v Porte – úžasný beh po pláži

Jedna z tradícií, ktoré som si počas rokov behania vytvoril, spočíva v tom, že na záver sezóny bežím vždy maratón. Posledný dôležitý cieľ a závod, ktorý zároveň môžem bežať na pohodu, nakoľko je sezóna na konci a zážitkov, úspechov a niekedy aj rekordov je o tomto čase už neúrekom. Vždy je to väčší relax ako napr. maratón, ktorý bežím v máji. Pre záver roku 2017 som zvolil maratón v Porte, ktorý sa beží vždy v novembri. Dôvod navštíviť krajinu, kde som nikdy predtým nebol.

Príchod do Porta

Do Porta sme prileteli vo štvrtok a nakoľko sa závod konal až v nedeľu, mali sme dostatok času obzrieť si aj mesto.(o návšteve mesta píšem tu) Vždy keď závodím mimo svojho bydliska, snažím sa pohodlne ubytovať v blízkosti štartu a cieľa. Nakoľko portský maratón začína a končí pri mestskom parku (Parque da Cidade), zvolili sme oblasť Matosinhos, kde nie je problém nájsť ubytovanie napr. cez airbnb. Matosinhos je tiež ideálna oblasť pre bežcov,už niekoľko hodín po prílete som „drtil“ ako piesočnatý povrch pláže tak aj uličky parku. Oboje zvládnete v krátkom niekoľko kilometrovom výbehu. Neexistuje veľa miest, kde si zabeháte na pláži a v parku zároveň a Matosinhos vám túto možnosť poskytne. Oceán po vašej pravici, jeho slaná vôňa, slnko… náhle vbehnete do parku a bežíte pod korunami stromov, obklopení sliepkami, kačkami a labuťami, preťahujete sa na lavičke poblíž jazera, o pár metrov ďalej sa ocitnete opäť na pláži. Nadchlo ma to natoľko, že som si tento krátky predzávodný výbeh zopakoval aj v piatok ráno, tentokrát aj s kamarátkou, s ktorou som cestoval. Posťažovala sa na tempo ale okolie si užila rovnako ako ja. Napokon, poznáte to sami: najlepší budíček je beh. Beh v Matosinhos je neopakovateľný zážitok.

Deň závodu

Ďalšou výhodou ubytovania v blízkosti štartu je fakt, že si v závodné ráno dlhšie pospíte, obzvlášť keď väčšina európskych maratónov začína už o deviatej. Prenajatý byt opúšťam o pol deviatej a krátko pred deviatou už stojím v závodnom koridore skupiny A a čakám na štart. Celé zázemie závodu je skvelo zorganizované: umiestnené na veľkom námestí na začiatku parku (po jeho strane), nájdete tu všetko čo pred závodom budete potrebovať. Prezliecť sa, odložiť si veci, navštíviť toaletu a ostatné potrebné kroky, než sa presuniete do štartového poľa. Nestratíte sa ani následne pri chôdzi na štart a pokiaľ sa plánujete ešte ponaťahovať alebo zahriať výbehom, môžete tak v kľude urobiť na veľkej ceste vedľa parku.

Veľmi teplé a slnečné počasie (okolo štrnásť stupňov hneď ráno) neveštia najlepší výkon. Spolu s vínom a jedlom predchádzajúcich dní si tak nemyslím, že pobežím obzvlášť úspešný závod, budem rád ak to bude čas okolo 3 hodín a 30 minút. Padne výstrel a ja cítim, že sa mi beží nepohodlne a zle. Uvedomujem si, že to bude tým, že som si pred štartom neodbehol „na malú“ a tak ju vykonám po druhom kilometri pri strome. Od toho momentu je všetko ako z bežeckej rozprávky: darí sa mi držať skvelé tempo, ba čo viac, hravo predbehnem vodičov na 3:30 a cítim, že to ide… ukrajujem kilometer za kilometrom, niekde pod 4:30 na kilák. Bežím… Trať poskytuje naozaj nádherný zážitok: jedno kolečko po Matosinhos štvrti (s pohľadom na známe reštaurácie posledných dní), po približne desiatom kilometri ďalej už pozdĺž krásnej pláže, s jemným slaným vánkom od Atlantiku, užívam si každý meter. Míňame pevnosť Sv. Františka Xaverského (na 11.kilometri) a Castelo da Foz (14km). Dostávame sa do centra, kde postupne prebehneme pod viacerými mostami: Ponte da Arrabida (17km), Ponte do Infante či Ponte de Sao Joao (oba niekde za 30km). Asi na dvadsiatom kilometri prebehneme po moste Ponte D. Luis na druhú stranu a tam strávime ďalších približne desať kilometrov, než sa trať vráti na pôvodnú stranu. O tom, že disciplína výživy je obzvlášť v tomto počasí nevyhnutná, nás presvedčí závodník, ktorý niekde na dvadsiatom piatom kilometri vyvracia raňajky. Za tridsiatym kilometrom sa trať otočí o 180 stupňov a nás čaká návrat na štart.

Až do tejto chvíle sa mi darí držať tempo s vodičmi na 3:15. Je mi však jasné, že teplé počasie, vietor od Atlantiku (ktorý sa zmenil z jemného vánku na „nárazák“ a teraz fučí priamo do tváre) a strava posledných dní si vyberie svoju daň. Začínam trpieť, prichádzajú krízy, prvá pred tridsiatym piatym kilometrom – tu ma vzpruží občerstvovačka – a druhá po tridsiatom ôsmom. Dokonca som musel pár krát prejsť do chôdze. I napriek stúpajúcej únave mi je jasné, že si znova vylepším osobák, v tomto roku už druhý krát. Posledné dve zákruty, kamaráti tesne pred cieľom, zopár fotiek a idem na to, záverečný finiš tejto sezóny. Čas: 3 hodiny 21 minút a 14 sekúnd. Zlepšenie o viac než štyri minúty. Som vyčerpaný ale šťastný!

Po závode

Organizácii závodu sa nedá nič vytknúť. Prehľad na štarte a v časti pred ním, občerstvovačky každých päť kilometrov (v tomto počasí potrebujem jesť a piť každých 15 minút tak si pre istotu ešte nesiem svoju fľašu a nejakú tú výživu v ruke resp. za opaskom), cieľový balíček či krásna medaila. Neskôr po závode mením svoju pozávodnú tradíciu a namiesto pizzy sa napchám sendvičom, šalátom a koláčom. Jedna plážová fotka s medailou a smer centrum, kde už čakajú kamaráti.

Maratón v Porte je závod, ktorý môže byť ideálnym zakončením vašej sezóny. Pokiaľ si na celý maratón netrúfate a hrajete úlohu doprovodu, rozhodne si ale bežeckú výbavu nezabudnite pribaliť. Beh v oblasti Matosinhos je niečo, na čo len tak skoro nezabudnete!