Stefan

“Konečným meradlom muža nie je miesto, na ktorom prestojí momety komfortu a pohodlia, ale kde stojí v čase výzvy a kontroverzie.“

Dr. Martin Luther King

Válal som sa už niekoľko dní na ostrove Koh Samui a nevedel sa rozhodnúť, za ktorú charitu budem v Thajsku behať, keď tu prišla Miška s nápadom – prečo neskúsiť miestnu psiu záchrannú stanicu jej kamaráta Stefana Koeniga. A tak som mal možnosť vypočuť si inšpiratívny príbeh, ktorý by mnohí doma považovali za šialený. Príbeh o mužovi, ktorý sa vzdal všetkého, aby spravil niečo pre tento svet. Jediné, čo chcel, bolo pomôcť.

Doma vo Švajčiarsku pracoval Stefan roky ako projektový manažér pre IBM. Má dospelého syna, ktorého sa od začiatku snažil vychovávať k pokore a presvedčení, že nie všetko čo kupujeme naozaj potrebujeme a preto nám stačí málo. Po 15-rokoch mal korporácie plné zuby a potreboval si oddýchnuť. Rozhodol sa nejaký čas cestovať po svete, chcel aspoň na chvíľu vymeniť svet mítingov, konferenčných hovorov a peňazí za niečo zmysluplnejšie. Chcel niečím pohnúť, niečo zmeniť. Po krátkej skúsenosti na Cypre ho osud zavial na Koh Samui a tu sa dostal k práci so psami. On sám si nemyslí, že zasiahol osud, vraj iba naskočil na prechádzajúci vlak. Na začiatku nemal vôbec predstavu, že sa chce venovať práve psom. Najprv začínal v inom útulku, kde okrem iného využil dlhoročné skúsenosti z korporácie. Zaviedol procesy, snažil sa nastaviť štruktúru, efektivitu atď. Neskôr so smerovaním útulku nesúhlasil a tak odišiel. To už poznal vtedajšiu priateľku a veterinárku v jednej osobe. Začali čistiť pláže a postupom času ošetrovať psy, ktoré sa po nich potulovali. Práce so psami bolo zrazu toľko, že sa museli rozhodnúť, oni alebo pláže. Čistenie pláži v tropickej horúčave je neznesiteľné, voľba bola jasná. Stefan a Elena postavili svoju záchrannú stanicu doslova na zelenej lúke, v divokej džungli. Stefan ako projektový manažér, Elena ako najlepšia veterinárka na ostrove. Dnes majú spolu krásnu dcérku.

Stefan nepovažuje stanicu za útulok, chce byť niečo viac. Chcem pomáhať najmä tým psom, ktoré sa nedokážu začleniť späť do okolitého života. Mnoho z jeho 130 psov dorazilo k Stefanovi ako šteniatko a dnes by nevyšli cez hlavnú bránu, ani keby boli všetky dvere otvorené dokorán. Počas svojho švajčiarskeho života mal Stefan vlastného psa, ktorý neskôr umrel. Na Koh Samui prišiel pôvodne na jeden rok, dnes už sú to štyri. Stefan sám hovorí, že psy miluje, no na druhú stranu by za ne neumrel. Nechápe ľudí, ktorí to so psami až príliš preháňajú. Na práci so psami ho fascinuje tá interakcia a spriaznenosť, niečo im dáš a oni ti dajú toľko späť.

Stefan nemá žiadnu špeciálnu životnú filozofiu, ktorá by ho osvietila. Ako sám hovorí, iba niečo začal, dal sľub a sľub sa má dodržať. Aktuálne sa jeho stanica stretáva s existenčnými problémami, o ktorých som písal tu. On sám je presvedčený, že všetko sa na dobré obráti. Znova zase raz.

„Neodídem! Sú to moje zlatíčka. Nemôžem. Čo mám robiť? Otvoriť brány a vyhnať ich? Nikdy neodídu, ak prídeš zajtra, budú stále tu. … Je to môj sľub.“

Stefanov príbeh je príbehom človeka, ktorý sa vzdal komfortu a korporátneho pohodlia, kariéry a peňazí. Začal život na druhom konci sveta s jediným cieľom – niečo zmeniť, niekomu pomôcť. Je to príbeh človeka, ktorý si vlastný sľub váži nadovšetko. A to sa dnes už len tak nevidí…

**

Čítaj tiež: Pomoc záchrannej stanici Pariah Dog Koh Samui

Video zo záchrannej stanice Pariah Dog Koh Samui