Zopár (netradičných) faktov o Mjanmarsku

Mjanmarsko je krajina juhovýchodnej Ázie, o ktorej vieme stále málo. Často sú nám podsúvané rôzne informácie, ktoré nás limitujú v našom rozhodovaní navštíviť ju. Je to pritom úžasná krajina, ktorá má čo ponúknuť. Autentická turistika je tu ale už na hrane, nebude trvať dlho a dorazia hordy turistov, čo krajinu jednoznačne poznačí. Preto ak si návštevu plánoval, zrealizuj ju čo najskôr. Ja ti poviem, čo zaujalo mňa.

 

Zopár oficiálnych faktov na úvod:

Mjanmarsko alebo Barma – ako Barmu krajinu označovali britskí kolonizátori, od konca 80. rokov sa obyvateľstvo začalo prikláňať k používaniu názvu Mjanmarsko. Obe pomenovania majú v histórii krajiny svoje miesto už dlhé roky, v súčasnosti sa ale výhradne používa názov Mjanmarsko.

Presunúť hlavné mesto, to vedia – v roku 2006 vláda presunula sídlo hlavného mesta z Yangonu (Rangún) do novovybudovaného Nay Pyi Taw. Na pána, kto si toto dnes dovolí! Dokonalé mesto duchov s 20-prúdovou diaľnicou. Ak sa po nej chceš poprechádzať, navštív, inak ale nebudeš mať v meste čo robiť.

Populácia – podľa sčítania v roku 2014 má krajina 51 miliónov obyvateľov pozostávajúcich až zo 135 etnických skupín. Najpočetnejší sú Barmčania, oficiálnym úradným jazykom štátu je len barmčina, každé etnikum má však okrem toho aj vlastnú reč. Najťažšie to majú Rohingovia, ktorých vláda už dlhodobo neuznáva ani za občanov druhej kategórie a ktorých systematicky likviduje. V bangladéšskych utečeneckých táboroch ich žije takmer milión v hrozivých podmienkach (viac o Rohingoch píšem tu). Zamysli sa ešte raz, či má Slovensko (Česko) naozaj problém s utečencami.

Vierovyznanie – takmer 88% je budhistov, niečo cez 6% je kresťanov, okolo 4% moslimov a ten zvyšok je rôzna všehochuť.

Korupcia – stále vysoká, aj keď klesá. V rebríčku najskorumpovanejších krajín sveta zo 180. miesta v roku 2011 na 130. miesto v roku 2018.

Demokracia – žiaľ stále iba na papieri, dennodenne sú potláčané základné práva. Písal som o tom napríklad aj tu.

 

Dobre, stačí. Teraz už fakty, ktoré ma počas môjho pobytu zaujali a pre ktoré sa krajinu oplatí vidieť na vlastné oči.

 

 

 

 

Obyčajní ľudia

Jednoznačne top! Na ulici sa priprav na zvedavé a priateľské pohľady, úsmevy. Bude ich zaujímať odkiaľ si, čo tam robíš, budú chcieť konverzovať, aj keď úroveň angličtiny je v krajine viac než žalostná a budú sa chcieť fotiť. Je to milé a oni strašné zlatí a dobrosrdeční. Nemyslia to v zlom, tak sa odfoť trebárs aj sto krát a užívaj si 5 minút slávy. Ach áno, a veľmi nápomocní. Ani neviem, koľko krát ma na motorke viezol človek, ktorý vôbec žiadny taxík nebol. Nezvykom nebolo ani zadarmo, vraj, jú máj bradér, aj help jú, nó many (si môj brácho, ja ti pomôcť, žiadne prachy). No povedz, toto sa ti na Slovensku kedy stalo naposledy?

 

Žuvanie a pľutie listov betelového sústa

Z tohto sa zblázniš. Všade na ulici zaschnutý červený sajrajt, skoro každý tu žuje a vypľúva nejaký hnus, po ktorom majú zubnú sklovinu tak červenú, až to vyzerá hrôzostrašne. Navyše, tie zvuky: na ulici, v reštaurácii, v bare, pri turistike, dokonca som videl aj speváka počas pesničky, keď práve nespieval. Vytiahnu z nosa a hrdla aj to posledné a búúúm s tým na zem (prípadne do pristaveného koša v reštike). Žuvanie a vypľúvanie mixu z listov betelového orecha je niečo ako národná tradícia a zároveň prírodná droga, vraj zdravé na zažívanie, imunitu a ktovie čo ešte. Až na to, že ti to totálne zničí zubú sklovinu.

 

V reštaurácii

Zaujímavé je tiež, ako privolávajú obsluhu v reštaurácii: žiadna dvihnutá ruka ale dva krát cmuk cmuk perami nahlas. Prípadne dva krát zatlieskať. A nečakaj, že jedlo dostaneš v poradí na aké si zvyknutý doma, polievka vždy na záver, ako dezert. Mám pocit, že ju zakaždým čerstvo varia, či čo… Ale to je celá Ázia.

 

 

 

 

Ceny

Pre našinca raj, budeš si žiť ako prasa v žite. Grilovaná ryba za Euro, všetko za pár. Samozrejme platí, čím lokálnejšie budeš jesť, tým lacnejšie bude. Vôbec sa neboj jesť v reštaurácii, ktorá nebude vyzerať vábne, hlavné je, že je plná miestnych. Nenechaj sa odradiť ani sliepkou pod pultom alebo holubom poskakujúcom po vedľajšom stole a dojedajúcom zvyšky jedál. Ostatné položky ako hotel, požičaný skúter či bicykel, alebo objednaný taxík, ktorý ťa bude celý deň voziť po pamiatkach, to všetko za viac než prijateľnú cenu. Len tie balóny v Bagane niečo koštujú (300 dolárov).

 

Šialená premávka

Neboj sa, po tom, čo ju budeš chvíľu sledovať bližšie zistíš, že funguje výborne práve bez poriadku a systému. Vodiči sú veľmi tolerantní, nikto ťa nechce mať na svedomí, obzvlášť keď si jediný biely turista. Ja by som povedal, že bezpečnejšie ako doma. Na rozdiel od Thajska alebo Vietnamu nemusíš neustále uskakovať pred skútrami, ktoré by ťa iba veľmi radi zmasakrovali. Akurát sa priprav na neustále trúbenie, to ti neoznamujú, že si debil, iba ťa slušne upozorňujú, že máš dávať pozor, pretože sa valia za tebou, oproti tebe, spoza teba, zo strany, na stranu…

 

 

 

 

Bezpečnosť

Krajina je neskutočne bezpečná, to ťa skôr prepadnú doma. Po desiatej nenájdeš v uliciach ani dušu, po jedenástej prestávajú predávať alkohol – tu sa ale neboj, majú svoj trik. Kúpiš dnes, oni zapíšu až ráno (majú niečo ako babišovské EET). Aj keď sú ulice v noci prázdne, vždy sa nájde nejaký týpek na motorke, ktorý práve ide okolo a ktorý je z teba natoľko v strese, že ťa určite odvezie domov. O bezpečnosť sa neboj, do nebezpečnej časti krajiny (štát Rakhain) ťa aj tak ako cudzinca nepustia.

 

Psy sú všade

OK, toto asi nie je zrovna dôvod na radosť, pokiaľ si ich nechceš odviezť domov na tisíce. Je to budhistická krajina a psy sa tu len tak množia po uliciach. Cez deň iba lenivo polihujú, nebezpečnejšie môžu byť večer, kedy menia správanie a potulujú sa po svorkách. Daj si na ne pozor.

 

Orientácia s mapou

Toto musíš vidieť, stojí to za to. Ešte aj na rovnej ceste, ktorú in ukážeš na mape ako jednu súvislú čiaru, sú schopní odbočiť na prvej križovatke. Otáčajú telefónom (pred pár rokmi malo mobil len niekoľko vyvolených), škrabú sa na hlave, sú z teba zmätení. Ale nie nepovedia.

 

 

 

 

Infraštruktúra

Sa definitívne zlepšuje, aj keď je to stále bieda. Každopádne si vieš vybrať, ako si po krajine pocestuješ. Lietadlá sú na dobrej úrovni a všade ti to trvá krátko, môžeš tiež zvoliť nočný VIP autobus (a modliť sa, aby si zaspal), niekedy stojí za to skúsiť loď, je to zážitok. V mestách dokonca ani taxikári či tuk-tuk šoféri nie sú takí skazení, ako napríklad v susednom Thajsku. Jediné, čo asi neskúšaj, keď nie si skutočný dobrodruh, je vlak. Ide rýchlosťou 20 km/h a stále stojí.

 

 

 

 

Autenticita a pohoda

Nakoľko éra turizmu ešte len príde, je väčšina krajina naozaj autentická. Budeš si to užívať. Nezabudni sa na ulici na každého usmievať a pozdraviť, oplatia ti to rovnako priateľsky. Všetko je tu „máj bró, easy life“ (braček, pohodička), určite sa v Európe máme čo učiť.

 

Bonusovka – Behať sa tiež dá

Nie je to ľahké, ale pokiaľ bez behu nevydržíš, aj tu to pôjde. Vo väčších mestách nájdeš park a ak bude chýbať, dobré je behať okolo palácov v samotnom strede mesta, pretože tie sú často dobre udržiavané, ohraničené a nenájdeš tam ani toľko psov (napríklad Royal Palace v Mandalay). V tom najhoršom prípade skončíš na páse čínskej kvality, ale aj tam si pár kilometrov odbehneš (čím viac tým lepšie, pretože vďaka festivalu v meste nemusí mať pás ďalší deň dostatok elektrickej energie, ako sa mi stalo v meste pri Inle Lake). Na druhej strane, na taký beh uprostred kláštorov starobylého Baganu len tak skoro nezabudneš.

 

 

 

Čítaj tiež:

Pomoc pre Share Mercy

Mjanmarská tragédia Rohingov

Stretnutie s deťmi z domova Immanuel Shelter Children Home

Mjanmarská demokracia v praxi